3. PÔSTNA NEDEĽA (A)

Nedeľa 12. marec 2023
Jn 4, 5-42 [Kratšie: 4, 5-15. 19b-26. 39a. 40-42]

Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť! […] Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ […]
Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ […] Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“
(Gn 4, 7. 10. 28-29. 39)

Keď sa Ježiš dozvie, že si farizeji uvedomili, že krstil, opúšťa Judeu a odchádza do Galiley. Evanjelista hovorí, že „musel“ prejsť cez Samáriu, ale určite to nebola geografická nevyhnutnosť. Samária bola navyše oblasť, ktorá nebola Židom naklonená. Je to teda nevyhnutnosť vyplývajúca z túžby priniesť spásonosné posolstvo všetkým, aj „nepriateľom“.

Takmer celá štvrtá kapitola Jánovho evanjelia je venovaná Ježišovmu stretnutiu s miestnou ženou v Samárii. Z tohto netypického stretnutia vyvstáva dialóg, ktorý je nevyčerpateľným zdrojom významov a ktorý nám ukazuje Ježiša ako evanjelizátora – model pre nás. „Hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8, 9).

Ježiš je pre Samaritánku:

  • Žid (v. 9), t. j. nepriateľ;
  • pán (v. 11), nie ako kristologický titul, ale na označenie úcty a zdvorilosti;
  • azda väčší ako náš otec Jakub (v. 12);
  • prorok (v. 19);
  • nebude to Mesiáš? (v. 29).

A toto je naopak Ježišov postoj k nej:

  • Daj sa mi napiť (v. 7). Ježiš má nielen fyzický smäd, ale aj smäd po láske!
  • Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu. (v. 10). Ježiš ju nepoučuje. Zdôrazňuje Boží dar, a nie „musíš“!
  • Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ (v. 39).

Učme sa od Ježiša, evanjelizátora par excellence – bez lásky (smädu) k druhým nevychádzame z domu, bez smädu neprekonáme predsudky. Netrvajme na morálke, ktorá nevyhnutne vedie k „musíš“, ale skôr na Božom dare, ktorý dokáže oslobodiť, pretrhnúť reťaze a skutočne nasýtiť náš smäd. Tým dosiahneme nielen to, že ten druhý prijme Ježiša, ale aj to, že o tom bude okamžite svedčiť.

Autentická evanjelizácia v skutočnosti nielenže evanjelizuje toho druhého, ale robí z neho evanjelizátora!

o. Giuseppe