Nadprirodzeným dôsledkom toho, že sme Božími deťmi, je to, že sme jedno v Ježišovi Kristovi; znovuzrodení z vody a Ducha tvoríme jedno telo – Kristovo telo. Táto skutočnosť, ktorá nám je daná ako účasť na trojičnej láske, je trvalá a povolaná k neustálemu rastu, pretože je prejavom Božej lásky.

Ako Božie Slovo – Syn Otca vstúpil do Máriinho lona, aby na seba vzal našu ľudskú prirodzenosť a navždy sa stal Ježišom Kristom, novým človekom, tak aj Duch Svätý vstupuje do nás, aby sme sa stali jedno s našimi bratmi a sestrami. Toto duchovné spojenie vytvára Ježišovo spoločenstvo, naše spoločenstvo. Byť jedno v ľudských dejinách znamená kráčať spolu – ruka v ruke k jedinému spoločnému cieľu, ktorým je nebo.

Naše ruky musia byť vždy spojené ako vo veľkej ľudskej reťazi, to znamená udržať sa v spojení s Pánom Ježišom. V ňom sme navzájom zjednotení, aby sme sa neodkláňali podľa svojich vlastných záujmov alebo cieľov, ale aby sme boli pevní, zameraní na Otcovu vôľu, ktorú Ježiš naplno uskutočnil až do krajnosti. Spoločné kráčanie je prirodzeným a základným spôsobom bytia a života Ježišových učeníkov. Ak takto vytrváme, Pánov plán spásy sa naplní podľa jeho láskavých a obdivuhodných zámerov. Učme sa byť jedno v Ježišovej láske a budeme napredovať ako Koinonia na Otcovu slávu a spásu sveta.

V našej osobnej a komunitnej histórii zažívame realitu tých, ktorí sa odtrhli od reťaze, ale aj tých, ktorí zostali spolu. Boh má moc znovu vložiť do novej jednoty tých, ktorí už nie sú s nami jedno, a dokáže aj zlé premeniť a použiť na dobré. Avšak pre tých, ktorí zostávajú jednotní, je potrebné, aby s Pánovou pomocou vedeli prekonať každé pokušenie k odlúčeniu. Človek sa musí naučiť viac byť ako robiť – byť pokorný, chudobný, vďačný, služobník, verný, ústretový, chápavý, ochotný odpúšťať a nechať si odpustiť. Najlepšia cesta je tá, ktorú opísal svätý Pavol v 1 Kor 13 – Hymnus na lásku. To všetko s plným vedomím Božej milosti, ktorá je na počiatku každého povolania a ktorá nás zaväzuje rešpektovať, prijímať, odpúšťať, povzbudzovať, oceňovať a milovať jeden druhého.

Spoločné kráčanie je prejavom jednoty, tej jednoty, ktorá je darom od Pána a ktorá jediná umožňuje Božiemu kráľovstvu rásť tak, že sa prejavuje ako svetlo v tme. Keď budeme kráčať spoločne, umožníme ostatným, aby sa k nám pridali, a tak budeme môcť rásť stále viac. Ak budeme Kristovými údmi, zjednotení medzi sebou a budeme kráčať spoločne, Duch Svätý v nás bude vždy pôsobiť.

o. Sandro Bocchin