Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

Milá sestra, milý brat,

čo je jedným slovom najväčší dar, ktorý ti dal Ježiš? Spontánna a teologicky správna odpoveď je – spása. Ak však chceme odpovedať osobne a dôkladnejšie, môžeme sa odvolať na Ježišov programový prejav o jeho službe spásy. Napĺňajúc text proroka Izaiáša, Ježiš ohlasuje zajatým prepustenie a utláčaným slobodu (porov. Lk 4, 18-19).

Grécky výraz, ktorý je základom slov „oslobodenie“ a „sloboda“, je àphesis. Vyskytuje sa v Biblii mnohokrát, ale nie vždy sa prekladá ako „sloboda“. Vo väčšine prípadov sa prekladá ako „odpustenie“. To poukazuje na súlad medzi odpustením a evanjeliovou slobodou – Ježiš nás oslobodzuje skrze odpustenie hriechov. Evanjeliová sloboda je vnútorný stav, ktorý človeku umožňuje priľnúť k Božiemu plánu a jeho vôli. Keď boli Izraeliti otrokmi v Egypte, Boh prostredníctvom Mojžiša prikazuje faraónovi, aby prepustil ľud, a vysvetľuje aj účel: „aby mi slúžil!“ (Ex 7, 26). „Slobodný“ teda znamená „slobodný slúžiť Pánovi“, čiže riadiť sa plánom, ktorý má s nami, a tak ho milovať.

Ak sa vrátime k pôvodnej otázke, božie odpustenie je východiskovým bodom projektu spásy. Z odpustenia pramení sloboda a sloboda je predpokladom lásky. Je krásne vidieť, ako Pán pod vplyvom našej nevery „vytvára“ odpustenie, aby nadviazal a obnovil vzťah synovstva so svojimi stvoreniami.

Aké sú predpoklady na to, aby sme mohli prijať Pánovo odpustenie? Jednoduché – uznať, že potrebujeme odpustenie, a požiadať oň! Tieto dve podmienky sú už samy osebe darom Ducha Svätého. Z tohto dôvodu je dôležité, aby si kresťan našiel čas na introspekciu (pozn. pozorovanie, skúmanie vlastných duševných stavov, procesov), aby sa pozrel do svojho vnútra a nechal sa pri tomto poznávaní viesť a osvietiť Duchom.

Existuje teda vertikálny rozmer odpustenia (medzi Bohom a nami), ale aj horizontálny, ktorý sa týka vzťahu s druhými. Každý z nás je povolaný stať sa kanálom odpustenia, uvoľniť reťaze nevraživosti, odporu, a dokonca nenávisti. Ako si môžeme nespomenúť na Ježišovu odpoveď Petrovi? Nehovorím ti, aby si odpustil sedem ráz, ale aby si odpustil svojmu bratovi „sedemdesiatsedem ráz“ (porov. Mt 18, 22).

Drahí, žiaľ, ani v komunite nechýbajú dôkazy o uzavretosti, nevraživosti a hneve vo vzťahoch medzi bratmi a sestrami. Týka sa to aj cnostných ľudí, ktorí sú verní modlitbe a záväzkom v spoločenstve, ale nerastú v kresťanskej vlastnosti odpúšťania. Využime preto tento čas milosti, pôst, aby sme sa nechali uzdraviť a oslobodiť Pánovým odpustením. Nechajme sa usvedčiť zo všetkého, čo bráni nášmu vzťahu s ním a čo nás, či už menej alebo viac, drží v zajatí a uzavretých do seba. Pomáhajme si v tom zdržanlivosťou, pôstom, odriekaním, ale predovšetkým znovuobjavenou túžbou byť v Ježišovej prítomnosti a obnovovať priateľstvo s ním prostredníctvom modlitby. Majme pritom na pamäti, že pôst, ktorý sa páči Pánovi, spočíva v tom, že rozviažeme zväzky zločinné a roztvoríme zvierajúce putá, prepustíme zlomených na slobodu (porov. Iz 58, 6). Keď odpúšťame, oslobodzujeme svoje srdce a tiež srdce svojho brata; otvárame hroby, ktoré ukrývajú narušené vzťahy a umožňujú ich vzkriesenie; máme podiel na božskej vlastnosti, ktorá najlepšie vyjadruje Božie srdce – milosrdenstvo; plníme Ježišov príkaz: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36). Odpustenie je najlepší spôsob, ako vyjadriť našu vďačnosť za odpustenie, ktorého sa nám dostalo.

S nádejou, že to bude plodné pôstne obdobie pre vás, pre vaše rodiny a pre celú Koinoniu, vám želám radostnú Veľkú noc plnú slobody vo vzkriesenom Pánovi.

Even Sapir, 16. februára 2023

o. Giuseppe De Nardi
Generálny pastier