Advent 2016

 
 

Všetkým bratom a sestrám z Oáz - Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

Milí bratia a sestry,

začína liturgické obdobie adventu, teda času, ktorý nás uvádza do postoja očakávania a prijatia Božieho daru v osobe Ježiša. Advent nie je iba spomienkou, ale znamená skutočne zaujať postoj otvorenosti prijať to, čo pre nás Boh pripravil.

Pre nás, ľud Koinonie Ján Krstiteľ, získava advent význam očakávania, ktorý je poznačený darom jednoty a Slova. Darom jednoty, nakoľko Ježišova tvár nemôže byť iná, než preniknutá spoločenstvom medzi bratmi; darom Slova, nakoľko sme boli povolaní byť hlásateľmi evanjelia. Ježiš k nám prichádza odetý do spoločenstva a svedectva.

Máme po Kongrese, ktorý bol naplnený radosťou a útechou, a kde sme “pocítili” prítomnosť Ducha, ktorý nás volá, aby sme sa na ceste po ktorej kráčame, nezastavovali. Kongres vyznačil dôležitú etapu našich 40 rokov od prvého začiatku v Camparme. Kráčanie, ktoré z nás utvorilo jeden evanjelizujúci ľud, schopný nadšenia a odhodlaný usilovať sa i o to, čo presahuje jeho vlastné sily. Zároveň ale Kongres otvoril aj iné dvere: nezabúdať na prvú lásku, čo znamená ísť vpred skrze návrat k našim koreňom. Prvou láskou je samozrejme Ježiš, avšak viac špecifickejšie pre nás je to Camparmo a môj brat. Preto budúcnosť bude závisieť na našej schopnosti piť kalich jednoty až do dna, aby svet uveril, že Ježiš je uprostred nás. Slovo viery sa v skutočnosti sýti jednotou, pričom priťahuje a zúrodňuje ľudské srdcia prostredníctvom pečate bratskej lásky.

Spoločenstvo a Slovo idú vždy ruka v ruke a umožňujú nám rozpoznať pôsobenie Boha, prichádzajúceho medzi nás. Aby sme zotrvali v očakávaní Pána, ktorý nás prichádza navštíviť, prijmime jeho spôsob dávania sa nám ako Koinonii, a to tým, že posilníme naše spoločenstvo a svedectvo.

Posilňovať spoločenstvo však vyžaduje zmýšlať o bratovi pekne, tzn. prekonať zlozvyk posudzovania jeho úmyslov, či už sú dobré alebo zlé. Nie je to jednoduché, ale nie je to nemožné. Nenechajme si naše srdce otráviť myšlienkami, ktoré ochladzujú naše vychádzanie k bratovi. Tak ako už dobre vieme, myslenie sa ovláda jazykom. Navzájom sa teda predbiehajme v úcte tak, aby z našich úst už nevychádzalo ani jedno škaredé slovo, ale len dobré slovo na budovanie (porov. Ef 4,29).

Posilniť svedectvo potom znamená znovuobjaviť odvahu k ohlasovaniu Ježiša a toho, čo koná v našom živote, a tak rozdávať nádej všetkým tým, ktorí hľadajú pravú lásku. Lenivosť je ako pavučina, ktorá sa nevyhnutne šíri z odľahlých kútov nášho srdca. Smelo udržujme príbytok nášho vnútra čistý vytrvalou modlitbou, obetavou a nezištnou službou bratom a komunite a životom, v ktorom sú prítomné gestá inšpirované múdrym a zdravým “pokáním”. Jedine tak zvíťazíme nad duchovnou lenivosťou, ktorá tak ľahko vstupuje do nášho života, a znovu objavíme radosť z toho, že môžeme hovoriť o Ježišovi.

A tak dve jednoduché rady pre tohtoročný advent: ústa a pokánie. Týmto spôsobom znovu prijmeme dar byť Camparmom, domom spoločenstva, kde Jeho láska žiari zvesťou o zmŕtvychvstaní.

Požehnaný a krásny advent!

Plzeň-Valcha, 20. novembra 2016

p. Alvaro Grammatica
Generálny pastier