Advent 2017

<em>Archanjel Gabriel spôsobil, že Zachariáš onemel - Alexander Andrejewitsch Iwanow</em>
 
 
Archanjel Gabriel spôsobil, že Zachariáš onemel - Alexander Andrejewitsch Iwanow

Všetkým bratom a sestrám z Oáz - Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

“Advent”, čas očakávania

Z hľadiska náuky vieme, že advent ukazuje na spomienku vtelenia. Môžme ale očakávať ešte niečo nové aj na existenciálnej rovine?

To je otázka, ktorá prebýva v našom srdci a uprostred našich každodenných problémov sa častokrát ozýva ako tá najdôležitejšia. Sme totiž natoľko utláčaní našimi starosťami, že to, čo v nás najviac ochabuje, je práve nádej, že by sa ešte niečo mohlo zmeniť. Sme tak trochu ako židovský ľud, keď bol v otroctve v Egypte a už viac neveril v existenciu zasľúbenej zeme; napriek tomu, že existovala a bola pre neho predurčená. Alebo tiež, inšpirujúc sa udalosťami Jána Krstiteľa: podobáme sa na Zachariáša, ktorý už ani neočakával, že jeho modlitba počať dieťa, môže byť vypočutá.

Práve v tomto kontexte sa udeje to, čo si nikto ani len nepredstavoval: zjaví sa anjel a zvestuje skoré narodenie syna, Jána, ktorý sa stane Krstiteľom. Podobne sa Boh na púšti zjaví Mojžišovi; udalosť nečakaná a ani zďaleka žiadaná či predvídaná. V oboch prípadoch sa Boh zjavuje spolu so zvesťou. V jednom prípade Boh nabáda Mojžiša ísť k zotročenému ľudu a ohlásiť mu skoré vyslobodenie (porov. Ex 3,16). V tom druhom anjel hovorí Zachariášovi, že jeho prosba bola vypočutá (porov. Lk 1,13). Ani jeden však neuveril tejto správe; neboli schopní uveriť v niečo také. Predovšetkým sa naučiť nový jazyk, jazyk zvestovania. Zachariáš onemie a Mojžiš sa bude musieť opierať o Árona.

Musíme sa naučiť používať reč viery a nie faktických okolností. Našou skutočnou ťažkosťou je totiž hovoriť jazykom, ktorý sa na prvý pohľad zdá byť v rozpore s realitou. Musíme sa naučiť rozprávať jazykom nádeje.

Predstavme si Mojžiša, ktorý prichádza k svojmu ľudu, ktorý je v otroctve, a ohlasuje mu blízke vyslobodenie. Alebo Zachariáša, ktorý musí povedať v prvom rade sám sebe, že jeho manželka počne. Je to reč bez zmyslu alebo reč viery? Žiaľ, mnohokrát zostávame nemí, pretože sme neschopní slov, z ktorých cítiť proroctvo. K tomu, aby sme sa otvorili novým Božím veciam, sa musíme naučiť rozprávať prorocky.

Zachariáš sa poučil a na tabuľku napísal nové meno pre svojho syna: “Ján”, čo znamená “Boh je milostivý, Boh vyslyšal, Boh preukázal milosrdenstvo”. Od tejto chvíle Zachariáš začne znovu rozprávať a prorokovať.

Drahí bratia a sestry, buď sa otvoríme novým veciam, alebo sa uzatvoríme pred tyraniou času, ktorý plynie bez prekvapenia. Boh chce, aby sme sa vymanili z tohto otroctva a otvorili sa na postoj očakávania. Nezáleží, či potom aj dostanem to, čo očakávam alebo nie: dôležité je, že očakávanie nás robí stále mladými a obratnými ako sú orly lietajúce vo výškach. “Advent” znamená zaujať postoj, ktorý pozostáva z: “verím a očakávam, pretože dúfam v naplnenie prísľubov”. Vedieť sa nanovo zrodiť k proroctvu! Toto je výzva pre nás a našu komunitu.

Ján Krstiteľ je človek ohlasovania, človek budúcnosti s prenikavým pohľadom, pretože vidí do diaľky a nad dneškom nemalomyselnie. Preto nebuďme nemí! Pravdupovediac, nezaujíma nás len fakt, že sa nám splní to, čo očakávame, ale hlavne sila, ktorá sa rodí zo samotného očakávania. A preto sa s odvahou vráťme k vyhlasovaniu prísľubov: oživme v sebe nádej vzájomným povzbudzovaním sa, posilnime sa v jednote usilujúc sa o spoločenstvo, bez toho, že budeme opúšťať naše stretnutia.

Každodenné vyhlasovanie, neustále povzbudzovanie sa, vytrvalá účasť na komunitných aktivitách: tri záväzky pre tohtoročný advent!

Plzeň-Valcha, 24. novembra 2017

p. Alvaro Grammatica
Generálny pastier