Advent 2018

 
 

Všetkým bratom a sestrám z Oáz - Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti…
- porov. Dt 8,2

 

Tento verš veľmi dobre interpretuje, aký by mal byť náš postoj viery: pripomínať si, akí sme boli a čo pre nás Boh urobil. Na tejto pamäti závisí naša vernosť. Preto biblický text pokračuje pozvaním k dodržiavaniu Pánových prikázaní a k tomu, aby sme kráčali v bázni po jeho cestách (porov. Dt 8,6).

Myslím si, že vernosť má pôvod v tomto spätnom pohľade, ktorý je nabitý pravdou a pokorou. Spomenúť si, akí sme boli a čo sme obdržali, nás otvára na vďačnosť, uzdravuje od našich nárokov, dáva nám silu v ťažkostiach a utvrdzuje nás v nádeji, že prísľuby sa naplnia. Zaslepenosť voči tomu, akí sme boli, vedie iba ku vzdoru, sklamaniu a rozdeleniu; stávame sa zahorknutými, nárokojúcimi si a nakoniec zúfalými, pretože sa už nespoliehame na Boha, ale iba na naše pominuteľné sily.

Doba adventu nám vlastne iba pripomína, že je to Boh, kto sa rozhodol vyjsť nám v ústrety a kto nám ponúka samého seba; nie sme to my, ktorí si niečo zaslúžime. Keby nás Boh nebol navštívil, neboli by sme oslobodení od našich hriechov. Každý z nás bol navštívený skrze komunitu a v komunite je i naďalej obdarovaný Božím navštívením. Aby sme si to uvedomili, stačí sa zastaviť a pozrieť sa, akí sme boli. Ak sme boli lepší, tak má zmysel ihneď opustiť cestu, po ktorej kráčame. Ak sme však lepší teraz, tak stojí za to pokračovať.

Byť verní, závisí na pohľade vďačnosti za to, čo sme dostali.

Viac ako inokedy je naliehavé, aby sme znovu získali mystiku pamäti ako Mária, ktorá chránila, pripomínala si prijaté prísľuby a bola pozorná k udalostiam svojho života (porov. Lk 2,51).

Slepota vždy vyvoláva ako posledný dôsledok nielen opustenie, ale opustenie, ktoré je nabité falošnými výhovorkami, ktorých znakom je obviňovanie bratov a sestier. „Vzhľadom k tomu, že ten druhý je zlý, tak mám právo odísť…“: to je klasická veta k umlčaniu srdca, ktoré sa dožaduje toho, aby sme uznali Boží dar, ktorý sme obdržali. Potrebujeme masť k potretiu očí: nie, aby sme videli budúcnosť, ale minulosť. A skutočne - vízia bez pamäti je modloslužbou.

Advent je ideálny čas k tomu, aby sme sa zastavili, videli, ďakovali a znovu nabrali silu k pokračovaniu na ceste v Koinonii.

Neodporúčam žiadne konkrétne pokánie, pretože viem, že každý si bude vedieť vybrať to najvhodnejšie; odporúčam však, aby si si každý deň pripomínal, aký si bol a čo v tebe Boh vykonal.

Prajem všetkým dobré spomínanie.

Plzeň-Valcha, 23. novembra 2018

p. Alvaro Grammatica
Generálny pastier