Pôstne obdobie 2017

 
 

Všetkým bratom a sestrám
z Oáz - Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

“Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta…” (porov. Mt 5,13-16)

Tento biblický text z Matúša nás vkladá do srdca posolstva blahoslavenstiev, keď Ježiš ako nový Mojžiš na vrchu evanjeliového zjavenia komunikuje svojim učeníkom pravidlá Nového Zákona. V skutočnosti to nie sú pravidlá, ale skôr nové spôsoby žitia Božieho daru a nové cesty jednoty.

To, čo zasahuje, je pozvanie byť soľou a svetlom. Mohli by sme veľa uvažovať nad tým, čo Ježiš myslel, keď naznačoval tieto dve metafory. Určite myslel na soľ, ktorá keď stratila svoju hodnotu, bola použitá ako protišmykový prostriedok v nádvoriach chrámu. A rovnako myslel na Hippos, mesto patriace do Dekapolis, oproti Tiberiadskému jazeru, ktoré v noci žiarilo pre jeho svetlá. Metafory veľmi jasné a motivujúce. Čo môžu ukazovať nám?

Soľ konzervuje, očisťuje, ale predovšetkým dodáva jedlu chuť. Je to práve soľ, ktorá zvyšuje typické chuťové vlastnosti jedla. Takisto aj život Ježišovho učeníka by mal byť chutný, zaujímavý, atraktívny. Inak sa staneme skôr proti-svedectvom. Ale ako urobiť náš život soleným a udržať ho takým aj v čase, nezávisle od životných udalostí? Čo dodáva tú chuť?

Radosť. Je to radosť, ktorá robí rozdiel v našom živote, a robí ho ľahším a krajším i napriek našim biedam a ťažkostiam, ktoré dobre poznáme. Radosť nie je len obyčajný pocit pri nedostatku problémov; je to vec viery. Sme radostní, pretože máme dôveru v Ježiša, ktorý dal za nás vlastný život a viac neumiera. Radosť je ako strom, ktorý získava silu z koreňov: Božie Slovo, ktoré svedčí o našej spáse, vyhlasuje vzkriesenie a potvrdzuje pre nás pripravené požehnanie.

Z toho vychádza prvý záväzok: čítaj, modli sa, vyhlasuj Božie Slovo. V tomto období pôstu venuj svoj čas Slovu; je to investícia pre radosť, vďaka ktorej dodáš chuť tvojmu životu a úsmev na tvojej tvári bude prekvitať.

Počas noci, dokonca aj z diaľky, nebolo možné nevidieť mesto Hippos; musel to byť zážitok a páčilo sa to aj Ježišovi. Je to práve život plný svetla, po ktorom Pán pre nás túži. Svetlo má moc osvietiť cestu, ktorá je pred nami, a chráni nás od nebezpečenstiev, ktoré sú nastražené. Keď máme svetlo, je nemožné sa nevedomky stratiť. Čo osvetľuje to, čo sa nachádza pred nami a zaháňa každý strach z neznámeho?

Modlitba. Je to modlitba, ktorá oddeľuje temnotu od svetla, ktorá uisťuje o méte. Je to modlitba, ktorá nám umožňuje vidieť tie najväčšie vzdialenosti a postaviť sa hmle, ktorá bez prestania zostupuje do našich dní. Je to modlitba, ktorá dáva nádej, pretože nám ukazuje poklad, ktorý nás čaká.

Preto druhý záväzok: modliť sa. Nejedná sa len o predĺženie času modlitby, ale o zvýšenie jej kvality, prekypujúc vďačnosťou a chválou.

Slovo a modlitba sú dvojica tohto pôstneho obdobia, aby sme sa naučili stále sa smiať a ďakovať v každej chvíli a za každú vec. Práve tak bude naše srdce ľahké a schopné jednoty, a len tak otvoríme naše ruky štedrosti a nášho ducha milosrdenstvu.

Prijmime Pavlovo pozvanie: “Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi” (Kol 3,16-17).

Plzeň-Valcha, 25. február 2017

o. Alvaro Grammatica
generálny pastier