Veľký pôst 2015

 
 

Všetkým bratom a sestrám
z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal zmŕtvych!

„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“
(Jn 15, 13)

Čo od nás žiada Pán v tomto Veľkom pôste?

Tento rok nás Cirkev, listom pápeža Františka na Veľký pôst, pozýva k tomu, aby sme vzpružili naše srdcia (cfr. Jak 5, 8), a aby sme sa vyzliekli z postojov ľahostajnosti, aby sme mohli žiť so súcitom. Žiť so súcitom znamená vidieť, že náš život sa realizuje vďaka životu iných. Zo života iných prúdi lymfa do našich životov. Sme jedným telom a sme závislí od jeho zdravia. Zdravé telo je telo zjednotené, údy v ňom nie len že sú navzájom prepojené, ale sa aj starajú jeden o druhého. To znamená hľadať brata, modliť sa za neho a slúžiť mu v jeho potrebách. Je potrebné starostlivé srdce, ktoré vie vyhradiť čas na modlitbu príhovoru a tiež je potrebný pozorný pohľad, ktorý pomôže vystrieť ruku k tomu, kto stojí vedľa nás.

Cirkev nie je nič iné ako ozvena Evanjelia. Novosť Evanjelia je jedinečná: Boh nás nazýva priateľmi a tak s nami aj jedná, ako s priateľmi. Práve kvôli tomu dal Ježiš svoj život a učí nás robiť to isté. Koreňom toho všetkého je, čo píše Ján vo svojom prvom liste: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn 4, 10).

Božia iniciatíva nás otvára na odpoveď. On dáva svoju lásku a my odpovedáme tak, že sa vkladáme do Jeho rúk. Toto je dynamika kerygmy. Ježiš urobil to isté: vybral si svojich, premenil ich na svojich priateľov a dal za nich seba samého. Umývanie nôh počas poslednej večere (porov. Jn 13, 1-20) vyjadruje veľmi dobre to, čo pre nás Ježiš urobil: byť tu pre druhých.

Tak aj my sa musíme vyzliecť z našich šiat a prijať šaty toho, kto slúži. A služba je stále nezištná a radostná, neustála a kreatívna, pokorná a plná súcitu a milosrdenstva. V opačnom prípade by to už nebola služba, ale hľadanie zásluh a odmeny, ktoré by uspokojili naše ambície.

Takže kráčanie počas tohto Veľkého pôstu je doširoka načrtnuté: modlitba a služba to je to, čo Pán od nás žiada. Vyhraďme si viac času na modlitbu, obnovme svoju vernosť osobnej modlitbe v časoch a spôsoboch prijatých v komunite, buďme ochotní robiť gestá konkrétnej služby a lásky k tým, ktorí to potrebujú, a ktorých zvyčajne zanedbávame, lebo sa nám zdajú trošku nepríjemní. Toto je čas znovu sa priblížiť k Pánovi, aby sme v ňom nanovo mohli objaviť priateľa a priblížiť sa k bratom a sestrám tak, aby sme vzkriesili a posilnili priateľstvo obnovené milosrdenstvom a dôverou. Z tohto pohľadu modlitby a služby, klasické skutky pokánia majú jediný zmysel: vzpružiť srdce, aby sme mohli milovať viac.

Nech Pán na príhovor Márie, Virgo potens, a našich svätých patrónov ,nám dá, že potom, čo „poslušnosťou pravde ste si očistili duše, ste mali bratskú lásku bez pokrytectva. Preto sa navzájom vrúcne milujte. Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným. Lebo každé telo je ako tráva a všetka jeho sláva je ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet odpadne, ale Pánovo slovo trvá naveky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ (1Pt 1,22-25).

Plzeň-Valcha, 16 február 2015

p. Alvaro Grammatica
Generálny pastier