33. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)
Nedeľa 19. november 2023
Mt 25,14-30
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.“
(Mt 25,24-27)
Práve z tohto podobenstva pochádza použitie výrazu „talent” na označenie vynaliezavosti alebo osobitého daru. Pôvodne talent predstavoval váhu asi 30 kg v hodnote asi 6 000 denárov. Ak jeden denár zodpovedal dennej mzde robotníka, uvedomme si, aká obrovská suma bola týmto sluhom zverená!
V príbehu pán prejavuje bezvýhradnú a premyslenú dôveru svojim sluhom, pričom berie do úvahy schopnosti každého z nich. Tejto dôvere zodpovedajú prví dvaja sluhovia, ktorí považujú prijaté talenty za svoj majetok. V skutočnosti nešlo o pôžičku, pretože použité sloveso (paradìdomi) je rovnaké ako sa používa pri odovzdávaní dedičstva. Prípad tretieho sluhu, opísaného ako „neužitočný”, je iný. Keďže bol hnaný strachom, talent zakopal, aby mal záruku. Podľa židovskej tradície totiž po zakopaní už nebol povinný nahradiť škodu v prípade krádeže. Nedôveruje svojmu pánovi, a preto používa svoje myslenie skôr na ochranu seba než na zárobok. Ďalej ho paralyzuje strach, bojí sa riskovať, robiť chyby, hrešiť. Na rozdiel od ostatných dvoch sluhov, kvôli strachu nikdy necítil, že talent je „jeho”.
Nebeské kráľovstvo je založené na dôvere. Ježiš nám povedal: „Už vás nenazývam sluhami, ale nazval som vás priateľmi” (porov. Jn 15, 15). On už svoju úlohu splnil, teraz je na nás, aby sme odložili všetok strach a pustili sa do práce – naplno využívajme naše talenty s plnou dôverou, že to, čo nám zveruje, je jeho a naše. A to, čo robíme, robíme spolu s ním a podieľame sa na jeho radosti.
o. Giuseppe
