5. PÔSTNA NEDEĽA (A)

Nedeľa 26. marec 2023
Jn 11, 1-45 [Kratšie: Jn 11, 3-7. 17. 20. 27. 33b-45]

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
(Jn 11, 38-44)

Ježiš bol v údolí rieky Jordán, keď dostal správu o chorobe svojho priateľa Lazára. Zdržal sa tam ešte niekoľko dní predtým, ako ho odišiel navštíviť do Betánie na predmestí Jeruzalema. Keď príde, Lazár je už štyri dni mŕtvy a leží v hrobe.

Svätý Augustín vo svojom komentári k 11. kapitole Jánovho evanjelia skúma tri epizódy o vzkriesení mŕtvych, o ktorých sa hovorí v evanjeliách: dcéra predstaveného synagógy, ktorá bola ešte v dome (Mk 5, 41-42); syn Naimskej vdovy, ktorého niesli k hrobu (Lk 7, 14-15); a napokon Lazár, ktorý bol pochovaný štyri dni. Tieto tri úmrtia prirovnáva k trom rôznym stupňom závažnosti hriešneho stavu. Lazárov prípad je vnímaný ako smrť duše a reťaz hriechu, kvôli ktorej hriešnik už nemôže nič urobiť, pretože je teraz spútaný a pochovaný. Z tejto situácie sa nemôže dostať inak ako nadprirodzeným zásahom.

Aj my si uvedomujeme, že niekedy zažívame vzťahy a situácie, v ktorých cítime zápach nevery, zrady, nespravodlivosti… a ktoré sa môžu stať neznesiteľnými. Typicky ľudskou reakciou sme náchylní povedať: „Dosť, už to nevydržím! Privalím tam kameň, aby som túto situáciu/vzťah uzavrel a už nikdy necítil ten zápach!“

Ježiš však prichádza, aby obrátil hore nohami našu „Betániu“, ktorá je podľa významu tohto slova „domom chudoby“ – kde je stav hriechu, tam je chudoba! Prikazuje odvaliť kameň, a to je prvý krok k tomu, aby sme mohli vidieť vzkriesenie.

Čo teda robiť? Veriť zo všetkých síl, že Ježiš môže a chce zmeniť situáciu, že môže vykonať zmenu aj v stave chronického hriechu, že môže vzkriesiť vzťahy, pretože on sám je vzkriesenie a život! Preto neprivaľujme kameň, neprestávajme dúfať a modliť sa. A ak sme ho už privalili, odvaľme ho podľa Majstrovho príkazu a modlime sa: „Situácia, vzťah… vstaň z mŕtvych v mene Ježiš!“

o. Giuseppe