SPOMIENKA NA VŠETKÝCH ZOSNULÝCH VERIACICH

Štvrtok 2.november 2023
Jn 6,37-40

„Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
(Jn 6,37-40)

Napriek tomu, že sa v Biblii vyskytuje viac slovies súvisiacich s videním ako s počúvaním, prvenstvo zjavenia je zverené počúvaniu. Stačí si spomenúť na ústredné učenie židovskej viery Shemà Israel: „Počuj, Izrael“. Počúvanie, ktoré je neoddeliteľne spojené s poslušnosťou, s konaním podľa prijatého príkazu. Boh Izraela sa zjavuje v Slove a Ježiš sám je Slovo. Slovo, ktoré sa stalo telom.

Podľa učencov sloveso „vidieť“ v 40. verši neodkazuje na zmyslové vnímanie, avšak ani na zrakové. Treba ho chápať ako stretnutie; s kým a s čím? S ukrižovaným Ježišom Kristom, ktorý sa vydal za každého z nás prostredníctvom pohoršenia na kríži. Je to duchovné vnímanie tohto pohoršenia. Kresťan, aby bol takýmto človekom, sa musí stretnúť s ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Kristom, musí ho vidieť ani nie tak citovo či intelektuálne, ale určite duchovne. Je to teda videnie spojené s vierou, ktoré poukazuje na osobný a existenciálny charakter stretnutia s Ježišom, Božím Synom, ikonou Otca a jeho Lásky! Toto zjavenie – stretnutie nás privádza do konfliktu a provokuje k rozhodnutiu – buď sa nad krížom pohoršíme, alebo sa pre nás stane Božou mocou. Rozhodnutie je teda medzi odmietnutím alebo prijatím, teda vierou, nie dogmatickou, ale uvedomenou. Vtedy už smrť nie je desivá, nemá posledné slovo; vtedy už z tejto zeme zakúšame realitu večného života. Kristova smrť je mojou smrťou, jeho vzkriesenie je mojím vzkriesením! Toto je naša viera a naša nádej.

o. Giuseppe