Pán Ježiš nám povedal, že jeho Duch je ako vietor (Ján 3, 8). Znamená to, že je ohromujúci, nepredvídateľný, nekontrolovateľný. Vždy nás prekvapí a vyzýva nás, aby sme sa zapojili do výpravy nasledovať ho. Po Kristovom zmŕtvychvstaní boli apoštoli poučení o tom, kde k nim príde Tešiteľ, ale nevedeli, kedy sa to stane (Sk 1, 4). Peter nečakal, že uvidí vyliatie Ducha na Kornéliov dom a rodinu, keď im ohlasoval Ježiša (Sk 10, 44-45; 11, 15). Barnabáš a Šavol z Tarzu pravdepodobne nemohli uveriť vlastným ušiam, keď Ježišov Duch prehovoril prostredníctvom prorokov, aby ich vyčlenil na zvláštnu misiu ďaleko od hraníc existujúcej cirkvi (Sk 13, 2-3). Filip, jeden zo siedmich diakonov, určite nebol odborníkom na prázdne púštne cesty. A predsa mu Duch Svätý prostredníctvom Pánovho anjela prikázal ísť na jednu z nich a nechať sa inšpirovať a použiť ako predchodca evanjelizácie ďalšieho kontinentu (Sk 8, 26 a nasl.). Nenechajte sa pomýliť, tí, ktorí nasledujú Ducha, sa musia naučiť neustále nanovo interpretovať hodnotu a význam času a priestoru, pretože tieto úžasné dary Stvoriteľa sú pod autoritou jeho Ducha, ktorý obnovuje tvárnosť všetkého, čo existuje.

V jedno krásne februárové ráno roku 1992 som bol aj ja prekvapený rovnakým spôsobom, keď som naplnený bázňou po prvýkrát v živote počul spev v jazykoch. Stalo sa to v kaplnke klauzúrnych rehoľných sestier, kde som očakával len ticho a pokoj. Pamätám si, že hneď po tom nebeskom zážitku som bežal preskúmať to. Ich odpoveď ma prekvapila ešte viac: „Aj ty by si chcel takto spievať?“ Nasledujúci deň sa za mňa tieto rehoľné sestry modlili a práve tam sa odohrala moja prvá osobná skúsenosť Turíc. Ježiš sa mi zjavil ako milujúci Pán, ktorý mi bol bližšie, než som si kedy dokázal predstaviť. Vnímal som jeho moc a prítomnosť, najmä dar proroctva. Najzásadnejším zjavením toho okamihu bolo zistenie, že som vyvolený pre misiu. Bezpochyby som vedel, že som nebol stvorený, aby som žil len pre seba. Duch Svätý mi pripravoval novú budúcnosť a umožnil mi zakúšať na vlastnej koži jeho vlastnosti – nepredvídateľnosť a nespútanosť.

Trvalo mi roky, kým som sa prispôsobil a zorientoval v nových podmienkach, ktoré mi Duch vytvoril. Stále sa učím prijímať jeho osobitosti, kráčajúc po ceste každodenného života. Musím povedať, že je to krásne a zároveň zastrašujúce, ale nevyhnutne ti to umožňuje prežiť blaženosť lásky – doslova ťa to prenesie poza seba. Existovať pre druhých, odovzdať sa a dovoliť mu, aby nasýtil tvoj život novým zmyslom a obsahom – to je to, čomu ťa Duch chce naučiť. Konkrétne to znamená, že prostredníctvom daru viery máš vidieť prítomnosť Ducha Svätého v čase a priestore svojho života a nechať ho napredovať tak, ako on chce. To naplní tvoje srdce bázňou a chvením a budeš volať: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“, ale on odpovie: „Neboj sa, odteraz budeš rybárom ľudí“ (porov. Lk 5, 8-10).

o. Artur Bilski