KOMENTÁR K EVANJELIU – 2. PÔSTNA NEDEĽA (B)

Nedeľa 25. 2. 2024
Mt 17, 1-9

Kým ešte Peter hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
(Mt 17, 5)

Po Petrovom vyznaní viery: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ (porov. Mt 16, 16) v Cézarei Filipovej Ježiš pozýva Petra, Jakuba a Jána so sebou na vysoký vrch do samoty. Ihneď po tejto udalosti začne Ježiš objasňovať, aký Mesiáš on vlastne je. Slovo „Kristus“ je v skutočnosti gréckeho pôvodu a znamená „pomazaný“ (Duchom Svätým). Zodpovedá hebrejskému slovu „mashiach“, mesiáš. Pravdupovediac, po „peknom“ vyznaní viery Peter ohluchne voči správe o utrpení a smrti svojho Krista: „… to sa ti nesmie stať!“. No práve v tomto kontexte predpovede smrti na kríži a podmienok utrpenia, ktoré Ježiš vymenúva tým, ktorí ho chcú nasledovať, sám Majster vystupuje s tromi vyvolenými na vrch a premieňa sa. Je to doslova metamorfóza, radikálna zmena vzhľadu v prítomnosti troch učeníkov a dvoch starozákonných postáv – Mojžiša a Eliáša. Prvý predstavuje zákon, druhý proroctvo. Obaja sa rozprávajú s Ježišom. Zatiaľ čo Peter navrhuje postaviť tri stánky, dochádza k vyvrcholeniu celej udalosti – oblak Pánovej slávy zahaľuje vrchol hory ako na Sinaji. Počuť Boží hlas, ktorý nás znovu spája s Ježišovým krstom: „Počúvajte ho!“. V Dt 18, 15 je napísané: „Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj!“. Ježiš je nový Mojžiš, ktorý napĺňa zákon. Mesiáš Izraela otvoril cestu k spáse tým, že sa stal poslušným Otcovi. Nestačí uznať, že Ježiš je Mesiáš! Musíme prijať a žiť jeho mesiášstvo, ktoré nie je víťazné v pozemskom zmysle (ako by to chcel Peter), ale zahŕňa utrpenie a odmietnutie, vediac, že posledné slovo patrí Vzkriesenému a nie smrti. Toto je význam Premenenia.

o. Giuseppe