Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

Milá sestra, milý brat,

liturgické čítania v adventnom období nám na jednej strane hovoria o veľkom očakávaní prvého príchodu Mesiáša medzi nás, na druhej strane nám pripomínajú, že sa nachádzame v „už a ešte nie“. Tento druhý aspekt, týkajúci sa druhého Ježišovho príchodu, bol v priebehu dejín vždy pútavý a problematický. Je tomu tak kvôli nadmernému subjektivizmu vo výklade faktov a udalostí, ktoré sa vyskytli v dejinách kresťanstva.

Samotná Cirkev, inšpirovaná Učiteľovými slovami, nás vyzýva každú nedeľu vyhlásiť vo vyznaní viery: „a znova príde v sláve”. Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, v paragrafe 675, hovorí o návrate Krista a vysvetľuje, že pred jeho slávnym príchodom sa Cirkev bude musieť vysporiadať s podvodom „(…) určitého pseudomesianizmu, v ktorom človek oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša, ktorý prišiel v tele”. Aj Ježiš v kontexte eschatologickej reči, ktorá sa týka času jeho návratu, sa k nám dôrazne obracia, keď hovorí: „Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?” (Lk 12, 56).

Učiteľ okrem toho, že odsudzuje postoj, ktorý nachádza úrodnú pôdu v náboženskej sfére, t. j. pokrytectvo, nás nabáda aj k tomu, aby sme rozpoznali dobu, v ktorej žijeme. Na to, aby sme ho mohli nasledovať autenticky, je potrebné rozpoznať to, čo sa deje práve v tomto momente dejín. Existuje totiž riziko, že sa zmeníme na pokryteckých kresťanov, ktorí sa tvária, že sú tým, čím v skutočnosti nie sú.

Vychádzajúc z Ježišovej otázky by som v súvislosti s prípravou na vianočné sviatky, chcel poukázať na znepokojujúcu skutočnosť. Napriek dosiahnutej vysokej životnej úrovni táto skutočnosť najlepšie svedčí o vážnosti dnešnej doby, ba dokonca odhaľuje jej úpadok. Ide o široko rozšírené uzavretie sa voči životu. Dnes je evidentné, že veriaci v Ježiša sú menšinou a že v kultúre západných krajín zostáva už len predpoklad poznania Krista. Je pravda, že sa osvojujú typicky evanjeliové pojmy ako život, sloboda, láska, jednota…, avšak s významom, ktorý je v skutočnosti odlišný od toho kresťanského.

Žiaľ, táto tendencia je charakteristická pre kultúry inšpirované zjavením Boha, ktorý sa stal dieťaťom. Práve pre tie, ktoré by mali byť viac otvorené životu. Aspoň tak, ako to bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami. Je to určitý teplomer viery v našej spoločnosti, ktorý ukazuje nedôveru v Prozreteľnosť, nedostatok viery vo večný život, a myslenie na seba a na vlastné okamžité dobro. Jedným slovom – sebectvo, kde sa ego stavia do centra a považuje sa za pána svojho života a svojej budúcnosti.

Nemôžeme neuznať, že aspekty tohto pseudomesianizmu spomínaného v katechizme už vládnu v súčasnej mentalite. Uzavretie sa voči životu v mene slobody a emancipácie nemožno nikdy ospravedlniť. Automaticky sa stáva uzavretím sa voči Bohu, ktorý je Pôvodcom života. Navyše spoločnosť, ktorá za základ svojich činov kladie len dočasnú víziu, vylučujúc nadprirodzenosť, je predurčená k úpadku. Je to len otázka času a už sme toho aj svedkami.

Milovaní, život nie je samozrejmosťou, ako nám to pripomína aj náš patrón Ján Krstiteľ, ktorý uzrel svetlo sveta aj napriek tomu, že sa to zdalo nemožné. Život je vždy dar, od počatia až po smrť, a treba ho pestovať, chrániť a žiť naplno so všetkým, čo nesie.

Pamätajme na to obzvlášť v tomto adventnom čase a podporujme život na úrovni rodiny, komunity, cirkevnej a politickej sféry jednoznačne a bez pokrytectva. Prijímaním života, prijímame Dieťa, ktoré sa narodilo pre nás.

Je pravda, že nemôžeme poznať čas Ježišovho príchodu v sláve, ale jedno je isté – on sa vráti a náš postoj by mal byť taký, že na neho čakáme každý deň. Presne ako nás to učí Pavol – Maranathà! Príď Pane Ježišu!

Všetkým Vám úprimne prajem veselé Vianoce a šťastný nový rok.

Even Sapir, 25. november 2022

o. Giuseppe De Nardi
Generálny pastier