19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 13. august 2023
Mt 14,22-33

Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
(Mt 14,26-31)

Po udalosti rozmnoženia chlebov a rýb, ktorá sa odohrala ako „kongres“ pod holým nebom, kde sa zišlo viac ako 5000 ľudí, Ježiš cíti potrebu stretnúť sa s Otcom v intimite modlitby. V evanjeliách často vidíme rovnováhu, ktorú Majster udržiaval medzi takzvaným aktívnym a kontemplatívnym životom. Z tohto dôvodu (doslova) núti svojich učeníkov, aby nastúpili do člna a išli pred ním na druhý breh. Nadránom Ježiš zostupuje z vrchu a kráčajúc po vodách jazera prichádza k učeníkom, ktorí nemohli pokračovať v plavbe kvôli búrke. Všetci sú ustarostení a zaneprázdnení veslovaním. Keď ho vidia kráčať po vode, sú šokovaní. Použité grécke sloveso taràsso znamená, že ich rozrušenie je podobné rozbúreniu morských vôd. Keď Ježiš vidí, že sú vystrašení, okamžite ich povzbudzuje.

Matúš je jediným evanjelistom, ktorý pokračuje v tomto rozprávaní. Peter vstúpi na scénu – na základe Ježišovej výzvy vystúpi z člna a začne kráčať po mori smerom k nemu. Máme tendenciu kritizovať Petra a zdôrazňovať jeho nedostatok viery, ale skôr treba vyzdvihnúť jeho gesto dôvery a uznať, že aspoň na chvíľu „kráčal po mori“.

A čo sa deje potom? Peter sa vyľaká a začína sa potápať. Ježiš ho zachytí a pýta sa: „Prečo si pochyboval?“ Použité sloveso je distàzo, ktoré etymologicky znamená „stáť na dvoch stranách“, „stáť na dvoch miestach“… V skutočnosti si Peter nie je istý, či je to Ježiš, kto mu prikazuje kráčať po mori („Pane, ak si to ty“), a preto časť jeho srdca zostáva na loďke. Navyše svoj pohľad neupiera len na Ježiša, ale presúva ho inam, na účinky sily vetra.

Aj nám sa stáva to, čo sa stalo Petrovi. Veľakrát sme aj my povolaní vystúpiť z lode – teda z našich istôt – a kráčať v búrke, po mori ťažkostí. V týchto chvíľach nás Ježiš žiada, aby sme úplne dôverovali jemu, lebo stojí pred nami a pomáha nám. Iba ak budeme až do konca upierať svoj pohľad na neho bez toho, aby sme sa obracali inam, v Ježišovi a s Ježišom prekonáme ťažkosti a rozbúrené vody nebudú znepokojovať naše srdcia.

o. Giuseppe