Nádej je pozeranie do budúcna. Nie je to optimizmus, ktorý sklame, nádej nie! Nádej je ako motor na ceste k cieľu. Je to mechanika Ducha Svätého. Ak je cieľ atraktívny, aj motor funguje dobre. Naše ciele, to sú predovšetkým prísľuby, ktoré máme a ich realizácia. Prísľuby sú krásne, dáva nám ich Ježiš.

Nádej je dôležitá na dnes, na teraz. Je za nami v Koinonii bohatstvo prejdeného, ale aj dnes chceme hľadieť s nádejou do budúcna. Mám nádej, lebo Ježiš je pri mne. Ježiš kráča so mnou! Kráča so mnou a vedie ma za ruku. Tak ako doteraz bol pri mne a viedol ma, bude aj naďalej. Nenechá ma osamote!

Témou prvého stretnutia, na ktorom boli v Prešove (mesto na východe Slovenska) členovia Koinonie z Talianska bolo: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho Slova.“ Mária hovorí: „Áno“ a dáva pokyn, aby sa realizoval plán spásy. Od vtedy (13.-15. máj 1994) sa na Slovensku začal realizovať Boží plán s Koinoniou. Z pamäte môjho srdca vystupuje veľa konkrétnych situácii, v ktorých sa prejavila Božia moc, intervencia i zázraky medzi nami.

Začiatky pred 30 rokmi boli ťažké. Nemali sme nič. Dostali sme do podnájmu dom, z ktorého sme museli po roku odísť, lebo sme nemali peniaze na podnájom. Nemali sme kam ísť a rok sme bývali rozdelení (skupina prvých zasvätených) v dvoch bytoch v Košiciach. Po roku sme sa presťahovali do opustenej farskej budovy v Zlatej Idke, v ktorej 20 rokov nikto nebýval. To nie sú sťažnosti, skôr pripomínam, že v mnohom sa u nás opakoval scenár Camparma.

No komunita rástla. Každý rok sme prijímali 70 nových členov. Stále to bolo o nádeji, že je pred nami zajtrajšok, do ktorého nás volá Ježiš. Prechádzali sme skúškami a bolo potrebné mať veľa trpezlivosti. Keď sme začali stavať nový dom v roku 2004, nemali sme tisíce na účte. Košický arcibiskup, Alojz Tkáč požehnával 3 hektárový pozemok a povedal: Boh sa postará. Tak sa aj stalo. Do základov nového domu sme vložili kameň, ktorý bol prinesený z Camparma. Znak mocného semena nádeje, ktoré rástlo a dnes je z neho košatý strom.

Koinonia je živým organizmom a Duch Svätý nám zjavuje aj potreby Koinonie, aj zámery s ňou. Počas pandémie, ale predovšetkým počas vojny na Ukrajine sme mali zaujímavú a mocnú skúsenosť. Náš dom sa stal miestom prijatia pre 200 odídencov a tu na tomto mieste našli utekajúci Ukrajinci živého Krista. Nemali sme evanjelizačné stretnutia pre nich. Ponúkli sme im naše postele, teplo, ochranu. Našim najväčším bohatstvom sú vzťahy, priateľstvo.

Z takého domu, ako Ježiš z domu Márie a Marty možno ísť ďalej. Moja posledná skúsenosť bola práve o tom: Nechal som dom priateľov vo Vyšnom Klátove na tri mesiace a prijal som misiu v poľskej oáze: Radzic Nowy. Do bohatstvo môjho srdca, v ktorom majú miesto bratia a sestry z Vyšného Klátova vstúpili aj bratia a sestry z Poľska. To je pre mňa najväčšia skúsenosť a najväčšie bohatstvo. A podotýkam, že mojou misijnou prioritou bolo byť im blízko, tak ako to je s Kristovou vôňou.

o. Milan Bednárik