12. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 25. jún 2023
Mt 10, 26-33

Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
(Mt 10, 26-33)

V desiatej kapitole Matúšovho evanjelia sa píše o reči, ktorú Ježiš adresoval svojim učeníkom, aby ich varoval pred ťažkosťami, s ktorými sa môžu stretnúť pri svojej misii. Majster vysvetľuje, že hoci je ich kázanie zamerané na spásu ľudí a ich dobro, neznamená to, že ich všetci vždy dobre prijmú. Ježiš ich nechce zavádzať a preto ide tak ďaleko, že tvrdí: „Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!“ (Mt 10, 25b). Taktiež v Matúšovom evanjeliu v kap. 12 v. 24 farizeji tvrdia: „Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Skrátka, Ježiša jeho odporcovia považujú za diablovho pobočníka, a nie za spasiteľa, ktorý prišiel oslobodiť ľudí z diablových otrockých pút.

Medzi mentalitou Božieho kráľovstva a mentalitou sveta vždy prebiehal, prebieha a až do konca bude prebiehať obrovský duchovný zápas. Žiť a vydávať svedectvo o evanjeliu nikdy nebolo ľahké. Je to vlastne nemožné bez milosti Ducha Svätého, ktorý „pôsobí v nás, že aj chceme aj konáme, čo sa jemu páči.“ (porov. Flp 2, 13). Čo teda máme robiť? Sám Majster navrhuje – nebáť sa! Sloveso použité pre „báť sa“ je fobèo, t. j. „dať sa na útek“. Útek je konkrétnou reakciou vystrašeného človeka alebo človeka v panike. To isté sloveso však môže mať aj pozitívny význam, ak sa vzťahuje na Boží zákon alebo samotného Boha, ktorý vzbudzuje strach. Tento strach sa však chápe ako hlboká úcta – bázeň. Možnosti sú teda dve, vystrašený útek alebo odvaha dôverovať.

Ako si v tejto súvislosti nespomenúť na slávny aforizmus Martina Luthera Kinga: „Jedného dňa zaklopal na dvere strach. Odvaha išla otvoriť a nikoho nenašla.“

Preto ani my, istí autoritou a víťazstvom nášho Pána, neutekajme, ale otvárajme dvere, ohlasujúc spásu v Ježišovi s odvahou a plnou dôverou!

o. Giuseppe