14. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 9. júl 2023
Mt 11, 25-30

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
(Mt 11, 28-30)

Matúšovo evanjelium ako jediné uvádza osobitné pozvanie, ktoré Ježiš adresuje unaveným a preťaženým – ísť k nemu a vziať na seba jeho jarmo. Pojem „jarmo“ sa nenachádza v evanjeliách v žiadnom inom verši. Pomenúva tvarovaný drevený nástroj, ktorý sa pripevňuje na krk zvierat, aby mohli pracovať vo dvojici. V Biblii sa používa najmä alegoricky na označenie útlaku otroctva, a to v Starom aj Novom zákone. Konkrétne Peter v súvislosti s takzvaným prvým koncilom, na ktorom sa apoštoli a starší stretli, aby rozhodli, ako postupovať ohľadom Mojžišovho zákona, uvádza: „Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?!“ (Sk 15, 10). Je zrejmé, že tu ide o jarmo Zákona. Peter ďalej hovorí, že všetci, Židia aj pohania, sú spasení skrze milosť Ježiša Krista.

Ježiš nás pozýva, aby sme na seba vzali jeho jarmo, ktoré je príjemné, a jeho bremeno, ktoré je ľahké. Vychádzajúc z termínu jarmo (gr. zugòs) a pridaním predložky sun– (= s) vzniká termín sùzugos, ktorý znamená aj manžel/manželka. Rovnaký jav sa vyskytuje aj v latinčine, kde výraz zodpovedá talianskemu „coniuge“ od cum iugum. Manžel a manželka teda nesú rovnaké jarmo, kráčajú rovnakou rýchlosťou, sú stále spolu – je to jarmo manželského priateľstva.

Ježiš nám teda ponúka SVOJE jarmo. On dobre vie, že človek podlieha rôznym jarmám: mentalite sveta, sebectvu, hriechu… Ježiš nás opäť pozýva a vyzýva, aby sme sa rozhodli (osobne, a nie podľa tradície!): „buď so mnou, alebo proti mne“ (porov. Mt 12, 30); buď jeho jarmo lásky, ktoré je založené na slobode, alebo jarmo, ktoré plodí otroctvo; buď tesnou bránou (Mt 7, 13), ktorou je on sám, alebo širokou bránou, ktorou je všetko ostatné. Nesúc jeho jarmo spolu s ním sa stávame jeho „manželmi“ a prežívame realitu zákona lásky, ktorý „pôsobí v nás, že aj chceme aj konáme, čo sa jemu páči.“ (porov. Flp 2, 13). Toto bremeno nenesieme sami. Práve naopak, je to Ježiš, kto ho nesie. A jeho jarmo je jediné, ktoré je zdrojom šťastia. František z Assisi dobre pochopil sladkosť Pánovho jarma a povedal: „Dávaním dostávame; odpúšťaním je i nám odpustené; umieraním sme vzkriesení k večnému životu!“

o. Giuseppe