20. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 20. august 2023
Mt 15,21-28

Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
(Mt 15,21-28)

Keď Ježiš prechádza cez oblasť Týru a Sidonu, stretáva „kanaánsku“ ženu. Toto prídavné meno sa v tom čase už nevzťahovalo ani tak na zasľúbenú zem, ako skôr na Feníciu (dnešný Libanon). Žena je pri pohľade na Ježiša hnaná zármutkom nad osudom svojej dcéry, ktorú trápil zlý duch. Preto ho žiada o jej uzdravenie a oslobodenie. Keď na neho volá, používa oslovenie „syn Dávidov“, čo znamená, že ho uznáva za Mesiáša. Ježišova reakcia je prekvapujúca – nevenuje jej ani jediné slovo! Keď učeníci počujú ženu kričať, žiadajú Majstra, aby ju vypočul. Ježiš preruší mlčanie tým, že nejako motivuje svoj postoj – jeho poslanie je zamerané na dom Izraela.

Žena však trvá na svojom a pokorne ho prosí o pomoc. V tejto chvíli ju Ježiš osloví rečou, ktorá je pre nás záhadná, ale nie je záhadou pre kanaánsku ženu. Kto sú „deti“ a kto „šteňatá“? Šteňatá je zdrobnenina, ale stále sa vzťahuje na psov! „Šteňatá“ sú pohania, teda nežidia. Kanaánčanka vie, že ju za takú považujú. Vie, že nepatrí medzi Izraelitov, ktorí ako jediní sú pozvaní na hostinu.

Táto jedinečná príhoda nám dáva podnet na zamyslenie. V Matúšovom evanjeliu sa zdôrazňuje, že Ježišova misia je určená domu Izraela – všetci apoštoli, prví kresťania, sú Židia. Navyše sám Ježiš výslovne hovorí Samaritánke: „Spása je zo Židov.“ (Jn 4, 22)

Vtedy ešte nebol čas univerzálnosti evanjelia, ale toto stretnutie s kanaánskou ženou „prorockým“ spôsobom predpovedá, aké to bude pre všetkých pohanov. Postoj ženy je príkladný. Nevzdáva sa, naopak, prijíma svoj stav „vyvrheľa“ bez závisti a odsudzovania a podobne ako šteňatá je ochotná pozbierať omrvinky, teda vďačne prijať dar, ktorý padá zhora, zadarmo, nezaslúžene. Tým prejavuje plnú dôveru v hojnosť chleba na hostine.

Kanaánska žena nás dnes učí, že spása je dar, ktorý si nezaslúžime a nemôžeme si ho kúpiť. Môžeme ho len s vďakou prijať.

o. Giuseppe