KOMENTÁR K EVANJELIU – 5. PÔSTNA NEDEĽA (B)

Nedeľa 17. marec 2024
Jn 12, 20-33

“Ježiš im povedal: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. “
( Jn 12, 23-26 ekumen. preklad)

Ježiš nám týmito slovami odkrýva dôležité tajomstvo, ktoré tvorí základ kresťanského života a mystiky. Ide o paradox, ktorý sám Ježiš žil v plnosti a ktorý nám bezprostredne odhaľuje v jeho smrti a zmŕtvychvstaní.

V synoptických evanjeliách (podľa Marka, Matúša a Lukáša) nachádzame tú istú Ježišovu reč, len v inom kontexte a povedanú inými slovami. Nachádzame tu „kto chce zachrániť vlastný život, stratí ho a kto ho stratí pre mňa, zachráni si ho“. (Mt 16,25, Mk 8, 35, Lk 9, 24) Avšak v Jánovom evanjeliu nachádzame „kto miluje vlastný život, stratí ho, kto ho však nenávidí, zachová si ho pre večný život“.

U synoptikov (Marek, Matúš, Lukáš) sú v protiklade slová ZACHRÁNI – STRATÍ, kým u Jána sú to slová MILUJE – NENÁVIDÍ. Sú to dôležité pojmy opačného významu.

„Milovať vlastný život“, „mať rád svoj život“, znamená , že v centre všetkého toho, čím som a čo žijem som ”JA”. Samozrejme každý z nás sa snaží konať dobro, to však, čo mu dodáva hodnotu, je práve úmysel s akým to dobro koná. Ak úmyselne som a ostávam v centre ja, strácam požehnanie, milosť, dar života v plnosti, život sa zo mňa vytráca a ja sa pomaly stávam depresívnym. Ak však „nenávidím“ svoj vlastný život, znamená to, že do centra dávam Ježiša a v ňom svojho blížneho, vtedy žijem život v plnosti, môj entuziazmus, sila, životaschopnosť stále rastie. A predovšetkým, vtedy sa môžem pokladať za autentického učeníka Ježiša, ktorý ma už viac nevolá sluhom, ale priateľom. (Jn 15, 15) Tie isté skutky služby, ktoré konáme, z nás môžu urobiť buď sluhov, ak ich konáme spôsobom, že v centre je naše „JA“, alebo z nás môžu urobiť priateľov. Stačí ak do centra toho, čo robíme, čím sme, postavíme Ježiša a v ňom našich bratov a sestry.

o. Giuseppe