Keď čítame úryvky evanjelia o Jánovi Krstiteľovi, vynára sa nám otázka: ako sa mu podarilo pritiahnuť také veľké zástupy z celého Izraela, že si ho dokonca mýlili s Mesiášom? Určite nie pre jeho vzhľad – ani upravený, ani elegantný; dokonca ani pre jeho životný štýl – veľmi striedmy; jeho spôsoby boli tiež trochu drsné: „Hadie plemeno“ (Lk 3, 7). Aké bolo teda jeho „tajomstvo“? Zistíme to tak, že sa pozrieme na niektoré jeho základné vlastnosti. Začnime rodičmi – starší manželský pár, verní Bohu Izraela. Zachariáš bol kňaz, ale nevidel žiadne zázraky, ba nemal ani to, čo bolo pre jeho susedov prirodzené. Nemal vlastné dieťa. Neplodná Alžbeta prežívala túto situáciu s hanbou a skrývala sa. Zrazu sa však Božie mlčanie prelomí: „… je vyslyšaná tvoja modlitba“ (Lk 1, 13). Božia prozreteľnosť, v nadväznosti na iné predchádzajúce príbehy opísané v Biblii, obdaruje manželov synom. Prvou Jánovou vlastnosťou je teda nadprirodzenosť, ktorá poznamenáva jeho existenciu už od počatia.

Susedia a príbuzní považujú za samozrejmé, že novorodenec dostane meno po otcovi, ako to káže tradícia. Alžbeta však na počudovanie prítomných oznámi, že dieťa sa podľa anjelovho zjavenia Zachariášovi bude volať Ján. Manželia tým porušili zaužívanú tradíciu a vyvolali rozruch medzi príbuznými a susedmi. Mnohé tradície, ako hovorí Ježiš, sú ľudské nariadenia a nepochádzajú od Boha (Mk 7, 13) a hrozí, že sa stanú záťažou, ktorá zabráni akejkoľvek zmene. To isté grécke sloveso označujúce odovzdávanie tradícií (paradìdomi) sa používa, keď sa hovorí o Ježišovom vydaní na odsúdenie, akoby samotná skazená ‛tradícia‘ nejako dopomohla k Pánovmu rozsudku smrti. Pravá tradícia však pochádza od istého autora, od samotného Boha, ktorý vybral meno pre Jána. Tu je teda druhá vlastnosť – autentickosť.

Keď hovoríme o misii, spontánne myslíme na to, že „niečo robíme“. No v prípade Jána je to on sám, kto svoje poslanie stavia skôr na úroveň bytia než konania – je priateľom Ženícha (porov. Jn 3, 29). Dávajme si preto pozor, aby sme sa necítili súčasťou spoločenstva, pretože sme zapojení do činnosti. Ale investujme všetky svoje najcennejšie sily do priateľstva, ktoré jediné premieňa konanie na milovanie a ktoré zostáva navždy.

Celé dejiny smerujú k svojmu cieľu – svadobnej hostine medzi Kristom a Cirkvou vo večnej budúcnosti, v ktorej už nebude utrpenie ani hriech. Zlý sa pokúša zabrániť dosiahnutiu tohto cieľa tým, že sa snaží zničiť jednotu, „koinoniu“. Zasieva obvinenia a posudzovanie, aby si si myslel, že ty jediný si v práve. To, čo naopak buduje Nevestu, je naša bieda. Keď ju uznáme, prináša nám odpustenie a prijatie. Ján je teda mužom priateľstva.

Pán chce, aby Koinonia zdieľala tieto tri bytostné vlastnosti: nadprirodzenosť, autentickosť a priateľstvo. Aby mnohých pritiahla k Ženíchovi.

o. Giuseppe De Nardi