13. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 2. júl 2023
Mt 10, 37-42

„Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“
(Mt 10, 37-39)

Ježiš býval v meste Kafarnaum (Mt 4, 13). Presúval sa odtiaľ do okolitých miest a dedín, aby učil, ohlasoval kráľovstvo a uzdravoval každú chorobu a neduh (Mt 9, 35). Robil znamenia, ktoré nikdy nikto iný nerobil, a zároveň vyučoval s autoritou, aká tu ešte nebola. Nie všetky jeho prejavy sú ľahké a upokojujúce. Niekedy prezentujú „nárok“, ktorý nie je vždy ľahké prijať. O to viac, že dnes, aspoň na Západe, prevláda mentalita, ktorá má tendenciu relativizovať všetko a všetkých, dokonca aj v náboženskej oblasti. Inými slovami, Ježiš je prijímaný dovtedy, kým netvrdí, že je jediný: „Ja som CESTA…“.

V celom Matúšovom evanjeliu sa výraz „hoden“ vyskytuje len sedemkrát, z toho trikrát v tomto krátkom úryvku. Grécke slovo pre „hoden“ je àxios, čo náležite označuje osobu, ktorá vyvažuje váhy pozdvihnutím druhej misky (Kittler, Gerhard: Teologický slovník k Novej zmluve, I, 1013). Môžeme teda povedať, že na to, aby sme „boli hodní Ježiša“, aby sme sa s ním mohli spriateliť, musíme „pozdvihnúť“ svoj vzťah k nemu, milovať ho nadovšetko, dokonca:

  • viac ako otca a matku, teda tých, ktorí nás v tomto živote zrodili, vychovali, vzdelávali, milovali. Abrahám je toho jasným príkladom: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu…“ (porov. Gn 12,1);
  • viac ako deti, teda tých, ktorých sme zrodili, vychovali, vzdelávali, milovali. Aj tu je Abrahám príkladom. (porov. Gn 22, 10).

Abrahám nedovolil, aby jeho deti alebo ostatní členovia rodiny podmienili jeho vzťah s Pánom. Ježiš od nás žiada rovnaký druh lásky. A Ježišov „nárok“ určite nie je bezdôvodný. Vyplýva zo skutočnosti, že on je „Kyrios“ (Pán) a podľa prvého prikázania Pána Boha treba milovať celým srdcom (Dt 6, 5). Keď zakúsime, že Ježiš nás miloval a vydal seba samého za nás, všetko v ňom nadobudne novú príchuť a táto skúsenosť spásy v nás vyvolá odpoveď smerom k milovanému. Kresťan, ktorý spoznal Ježiša a miluje ho, nenesie svoj kríž pasívne, ale berie ho na seba s láskou podľa Majstrovho príkladu. Dynamikou lásky je život v milovanom. Preto aj my, podobne ako apoštol Pavol, hovorme: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus!“ (Gal 2, 20).

o. Giuseppe